• Napísali nám

        • Poďakovanie od pani Samborskej, 24.9.2021

          Dnes som si opäť uvedomila, akí dokážu byť ľudia k sebe zlí a namiesto pomoci hľadajú spôsoby, ako ublížiť. V dobe „covidovej“ sme k sebe čoraz menej ústretoví a nevšimli sme si, že nás zlo zožiera viac ako vírus.

          Školstvo je jedným z odvetví, ktoré trpí najviac. Je postihnuté obmedzeniami a byrokraciou, neustálymi zmenami a maximálnou zodpovednosťou.

          Nikto z nás po prvých odhalených prípadoch nevedel, do čoho ide a asi málokto z nás sa aj teraz dokáže poľahky orientovať vo všetkých prapodivných nariadeniach. Preto mi až rozum zastáva nad reakciami mnohých rodičov, ktorí sa nezmyselne „vybíjajú“ na nesprávnych miestach, na nesprávnych osobách. Pedagógoch.

          Vzdelaní, múdri, láskaví, nápomocní učitelia našich detí v čase pandémie podávajú nadľudské výkony a snažia sa udržať svojich žiakov v psychickej pohode a nádeji, že to čo teraz prežívajú, nebude už mať dlhé trvanie a spoločnými silami, to napokon všetko zvládnu. Berme si od nich príklad a hľadajme najskôr v ľuďoch to najlepšie. Áno, v ľuďoch. Lebo viete, aj v škole učia deti v konečnom dôsledku „iba“ obyčajní ľudia. So svojimi menšími či väčšími problémami sa snažia vyrovnať tak, aby to ich žiaci nepociťovali. Zlú náladu sa pokúšajú zahodiť za seba pred bránou školy. Nikto z nich nechce ešte viac traumatizovať tieto tak krehké stvorenia.

          Práve týmto obyčajným ľuďom patrí moja vďaka, že to nevzdali, že vzdelávajú školákov všetkými možnými spôsobmi, ktoré vyťahujú občas asi aj z úplného dna svojich útrob.

          V tomto prípade asi nemá viac význam písať veľké slová. Stačí hľadať v sebe to krásne, čo nás robí srdečnými. Máme srdce, tak ho používajme. Všetci zamestnanci ZŠ SSV a viem, že sa to netýka len našej školy, robia prvé aj posledné pre plynulý a pohodový chod. Učia naše deti, odovzdávajú im cenné vedomosti a skúsenosti a nezaťažujú ich svojimi súkromnými bolesťami. Poučme sa z toho a nenakladajme im ešte viac na už aj tak dosť ohnutý chrbát od nespočetných povinností.

          Veľký obdiv vášmu povolaniu. Je to náročné, ale verím, že vás pohladí na duši a ohreje pri srdci, že si vás za to mnohí nesmierne vážime.     

          Za všetko vaše úsilie zo srdca ďakujeme.

          Veronika Samborská