• Štúdium na osemročných gymnáziách

        • Ak máte záujem o štúdium na osemročnom gymnáziu, kontaktujte výchovného poradcu.
          Termíny odovzdania prihlášky sú totožné s termínmi určenými pre žiakov 8. a  9. ročníka (Pozri Prijímacie konanie na SŠ!)

          Komu sú určené osemročné gymnáziá?

          Sú určené nadaným žiakom a výrazným študijným typom, ktorí učenie na I. stupni ZŠ zvládajú bez problémov a dosahujú výborné výsledky. „Oficiálna" predstava ministerstva školstva je taká, že by v OG malo študovať približne 5 % príslušného populačného ročníka. Inými slovami z 28-člennej triedy piatakov by do OG mali odísť v priemere 1 – 2 žiaci.
          V školskom roku 2024/2025 si môžu podať prihlášku žiaci 5. ročníka.

          Aké predpoklady by mal spĺňať žiak, ktorý chce študovať v osemročnom gymnáziu?

          • mal by byť intelektuálne zvedavý, zaujímať sa o svet okolo seba, o to, ako veci fungujú,
          • mal by to byť študijný typ, ktorému nerobí problém prečítať si nejaký „odborný" či učebnicový text, porozumieť mu, pochopiť nové pojmy, ktoré sa v ňom vyskytujú, byť schopný svojimi slovami ho zreprodukovať a sformulovať jeho hlavnú myšlienku,
          • mal by mať bohatú slovnú zásobu,
          • mal by sa bez problémov učiť cudzie jazyky,
          • mal by mať dokonale zvládnuté učivo I. stupňa ZŠ (t. j. ovládať pravopis, rád, často a dobre čítať, a to s porozumením

          Aké sú výhody a nevýhody štúdia v osemročnom gymnáziu? V čom sa líši od ZŠ?

          Nie je ľahké posudzovať výhody a nevýhody štúdia v OG, pretože hodnotenie môže byť subjektívne. To, čo niektorí rodičia (a odborníci) považujú za výhodu, považujú iní naopak za nevýhodu. Koniec koncov, aj samotná myšlienka OG je odborníkmi vnímaná rozporuplne: v niektorých krajinách je obhajovaná a podporovaná, v iných je kritizovaná. Niekde sa existujúce OG dokonca postupne rušia pre ich údajné negatívne dopady na žiakov a na spoločnosť ako takú.

          Základné charakteristiky štúdia v OG a rozdiely oproti ZŠ sú zhruba takéto:

          • Dochádza k podstatne skoršiemu profilovaniu žiakov. Bežný žiak sa rozhoduje až v 9. ročníku (t. j. vo veku 15 rokov), aký typ stredoškolského štúdia si zvolí: akademické vzdelávanie v gymnáziu, odborné vzdelávanie v SOŠ alebo vyučenie v SOU. V prípade prestupu zo ZŠ v OG fakticky dochádza k tomuto rozhodnutiu už vo veku 10 – 11 rokov. Prípady, že by niekto prestúpil po kvarte z OG do SOŠ alebo SOU sú ojedinelé. Voľba OG teda znamená pomerne jednoznačnú akademickú orientáciu. Na druhej strane, riziko predčasnej špecializácie je spravidla vyvážené motivujúcejším prostredím, ktoré poskytuje dieťaťu podmienky pre rýchlejší intelektuálny rast.
          • Štúdium v OG je po viacerých stránkach náročnejšie. Učivo sa preberá rýchlejšie, pretože sa musí prebrať za 8 rokov (namiesto za 9). Celková úroveň žiakov v triedach je vďaka selekcii vyššia, čo môže učiteľov zvádzať k rýchlejšiemu tempu a náročnejším formám vyučovania. Vyššie nároky môžu na niektoré deti pôsobiť demotivačne až frustrujúco, hoci v ZŠ by štúdium zvládali bez problémov.